Aby sme mohli hovoriť o cirkvi, musíme začať jej štruktúrou a hierarchiou. Prvé prekvapenie príde, keď si vysvetlíme pojmy. Hierarchia je z gréckeho hierarchia (ἱεραρχία), skladá sa zo slov „ἱερεύς“ – iereus - kňaz + „ἀρχή“ – arche - prvý, ktorý vládne. Aby sme správne pochopili, čo znamená tento prvý kňaz, ktorý vládne, pozrieme sa do chrámového modelu a potom do ekklesie.
V chráme je tým prvým, kto vládne veľkňaz. V rôznych typoch zborov sú to duchovní (pastor, kazateľ, kňaz, farár) - vodcovia, ktorí vykonávajú obrad, určujú smerovanie, vyučujú, súdia, panujú nad laikmi.
Im podriadení sú služobníci, diakoni, či vedúci skupiniek - predĺžené ruky vodcov, vykonávajú praktické činnosti, ktorými zväčša odbremeňujú vedenie, riadia sa pokynmi nadriadených.
Cieľom ich spravovania sú laici - kresťania sediaci v laviciach - títo sa podriaďujú vedeniu, všetko konfrontujú s učením a praxou prijatými od ľudských autorít. Prijímajú disciplínu, často svojich nadriadených považujú za svätých a nedotknuteľných.
V ekklesii je najvyšším veľkňazom Ježiš Kristus - On je hlava, ktorá spája svoje telo a vedie ho prostredníctvom Ducha Svätého. Jedná s každým kresťanom osobitne, zjavuje mu celú svoju vôľu. Dáva všetko potrebné, aby telo zdravo fungovalo.
Jemu je podriadený celý Boží ľud - telo, sa skladá zo všetkých znovuzrodených, každý má v ňom svoju úlohu. Jeho štruktúra však nie je určená postavením jednotlivých údov. Žiadny úd tela nie je nadradený inému. Síce je jeden na česť, iný na nečesť, ale každý je rovnako dôležitý a jeden bez druhého nemôžu existovať. Preto sa jeden nepovyšuje nad druhým, ale navzájom si v úcte a v láske slúžia (Luk 22,26).
Cirkev je aj rodina, všetci, ktorí do nej patria sú synmi a dcérami Božími. Tak ako v každej rodine, každý člen je rovnoprávny, hoci každý má inú rolu a iný vek. V ekklesii teda nájdeme:
Deti - ľudia, ktorí sa narodili znova, ale ešte nie sú schopní prijímať duchovnú potravu od Pastiera, potrebujú starších kresťanov, aby ich viedli - nie však k nim, ale k Pastierovi. Potrebujú povzbudenie, často uzdravenie či vyslobodenie. Potrebujú spoznať Boha ako milujúceho Otca, ktorý im v Ježišovi Kristovi všetko odpustil, a ktorý ich viac nesúdi, ale ako svoje deti miluje bez podmienok (1 Ján 2,1.12.28; 1 Ján 3,7.18; 1 Ján 4,4; 1Ján 5,21).
Mládenci - kresťania, ktorí už vedia, kam chodiť na životodarnú potravu, dosiaľ však prechádzajú prepaľovaním, kde Otec premieňa ich srdce, mení postoje a privádza hlbšie ku krížu. Sú plní sily a energie, túžia Bohu slúžiť, ale často narobia viac škody, ako osohu. Mnohí svojim turbo tempom nechávajú za sebou pusté paseky a doráňaných súrodencov. Často sú v pozícii vodcov, majú študované hlavy, ale zatiaľ ich srdce nedokáže milovať. Súperia so súrodencami, chcú byť lepší ako oni. Prevažuje u nich zákon a poriadok, namiesto milosti a pokoja. Zameraní na výkon, duchovné dary používajú často ako dôkaz vlastnej pozície, nie ako dary milosti na budovanie cirkvi (1 Ján 2,13-14).
Otcovia - to sú starší, o ktorých aj ostatní vydávajú svedectvo - ľudia dokázaní, plní lásky a milosrdenstva, ktorí radšej sami príjmu potupenie a hanbu, ako by sa mali biť o svoju pozíciu. Necítia sa byť ohrození svojimi deťmi, poznajú svoje miesto v Pánovi a dôverujú Duchu Svätému vo všetkom. Ovocie ktoré na nich vidno už nie je ich, ale Ducha Svätého. Nepotrebujú s nikým súperiť, ale druhých vidia za vyšších od seba, svoje duchovné deti chcú vidieť ďalej ako došli oni sami (1 Ján 2,13-14; 1 Tes 2,11).
V ďalšej časti sa pozrieme kde je cirkev.
