Dlhšiu dobu mám v srdci napísať o tom, čo je to cirkev (zbor). Pre kresťanov z katolíckym pozadím tým myslíme farnosť či kostol. Pretože veľa kresťanov horlí podľa nesprávneho poznania, je potrebné vyučovať o tom, ako je to napísané v Biblii a ako o tom dosvedčuje Duch Svätý. Viem, že mnohých naštvem. Dokonca aj priateľov. Robím to iba s jediným cieľom: osláviť Pána Ježiša Krista. On za to stojí. On je viac ako zbor. Viac ako cirkev. Bez Neho sa z cirkvi stane to, prečo sa mnohí neveriaci ľudia odvracajú a nechcú od nej nič počuť.
Kresťania žiaľ často nevedia ČO je to ZBOR. Slovo zbor (v angličtine assembly) by malo vyjadrovať niečo ako súbor, alebo skupinu zhromaždených kresťanov. Zbor často považujú za niečo, čím sa chvália, za niečo čo stojí za to chváliť sa tým. Často volajú ľudí do zboru, pretože očakávajú, že sa ich tam Boh dotkne. Ich milovaný zbor však stále viac prerastá do toho, čo symbolizoval laodicejský zbor v Zjavení Jána. Sebastredný nadutý spolok (Zj 3,14-21).
Výraz, ktorý Nová zmluva používa pre zbor (grécky ecclesia) je rovnaký ako pre cirkev. Aj cirkev je vlastne zhromaždením vyvolaných. V globálnom meradle. Ohraničenie takéhoto zhromaždenia v Písme jasné nie je. Na miestnej úrovni rozlišujeme ecclesiu v dome (Rim 16,5; 1K 16,19; Kol 4,15; Filem 1,2), aj ecclesiu v meste (Zj 1,11; Sk 20,17; Sk 11,22; Sk 11,26; Sk 18,22).
Častý argument je, že sa cirkev stretávala v chráme, pretože Peter a Ján išli v Sk 3,1 do chrámu na modlitebnú hodinu deviatu. Dokonca aj apoštol Pavol zvestoval slovo Božie v synagógach židov, všade kam prišiel. Bolo to však preto, aby tam kázal evanjelium, nie preto, aby tak dával nejaký príklad. Kresťania z pohanov sa v chráme ani v synagogách nestretávali. Nežidia NESMELI do chrámu. Apoštola Pavla chceli zabiť, pretože si mysleli, že doviedol do chrámu gréka (Sk 21,28-31). Prví kresťania z pohanov sa podľa Skutkov apoštolov aj Pavlových listov preto určite v chráme nestretávali. Stretávali sa iba po domoch.
Lenže, toto ešte nie je všetko. Samotné zhromaždenie nie je cieľom, ako sa väčšinou kresťania nazdávajú. Prichádzajú, aby zažili niečo majestátne. Nejaký vrchol, možno prielom. Možno čosi, čo z nich už nadobro urobí úžasných kresťanov, ktorí už nikdy nepadnú..
Nie. Cieľom zhromaždenia je: Aby všetci boli jedno. V láske. Grécky výraz je koinonia - spoločenstvo lásky. Pán Ježiš vo svojej veľkňazskej modlitbe v 17. kapitole Jánovho evanjelia prosí Otca práve o toto. A je to láska, podľa ktorej svet pozná, že sme Jeho učeníci (Ján 13,35).
Jedno však nemáme byť len jedni s druhými, ale v prvom rade s Duchom Kristovým. Ten, kto je jedno s Kristom, bude jedno s každým, kto je jedno s Ním. Predstava mnohých ľudí o jednote však je úplne iná. Duchovnú jednotu nahrádzajú poslušnosťou. Skutočnú jednotu v Duchu ani nepoznajú. Aj babylónčania sa dokázali zjednotiť pri stavbe svojej veže, ale nie v Duchu Svätom.
Za zbor je dnes považovaný chrámový model prevzatý zo židovstva a upevnený rímskokatolíckou cirkvou. Biblicky však takýto model v Novej zmluve nemá oporu. Práve naopak, v zhromaždeniach zložených zväčša z pohanov ani nemohol byť realizovaný.
Dnešné zhromaždenia sú často úplne oddelené od seba. Ak sa aj nachádzajú v jednom meste, nemajú takmer nič spoločné, dokonca často idú proti sebe. Jeden je Pavlov, druhý Apollov. Ktorý je však Kristov? Či je Kristus rozdelený? (1 Kor 1,11-13)
V nasledujúcich častiach sa budem venovať tomu, čo mi Pán ukázal, keď som sa ho pýtal na to, ako vlastne má vyzerať Jeho cirkev. Čo je to zbor (ekklesia) a ako všetko, čo bolo v Novej zmluve zapísané o cirkvi, môže byť zapojené a funkčné, úplne obíduc židovský chrámový model.
Ešte zopár vysvetliviek:
Ekklesia (ἐκκλησία) je termín pochádzajúci z gréckeho jazyka, ktorý sa historicky používal na označenie zhromaždenia občanov vo verejných mestských štátoch v starovekom Grécku, najmä v Aténach. Slovo znamená "volaní von" alebo "zhromaždenie". V širšom zmysle ekklesia odkazuje na politický proces, kde sa občania stretávajú, aby diskutovali a rozhodovali o verejných záležitostiach.
V kresťanskom kontexte sa termín "ekklesia" používa na označenie cirkvi alebo spoločenstva veriacich. V Novom Zákone sa tento termín používa na popis skupiny ľudí, ktorí sú zvolení alebo povolaní von z bežného sveta na uctievanie Boha a na spoločné praktizovanie viery. Ekklesia v tomto zmysle zdôrazňuje komunitný aspekt kresťanstva a ideu, že cirkev nie je len budova, ale skôr komunita veriacich.
Koinonia (κοινωνία) je ďalší grécky termín, ktorý sa často používa v kresťanskom kontexte. Znamená "spoločenstvo", "spoločnosť", "partnerstvo" alebo "účasť". V Novom Zákone, najmä v listoch apoštola Pavla, sa tento výraz používa na opis hlbokého, duchovného spoločenstva, ktoré majú kresťania medzi sebou a s Bohom.
Koinonia zahŕňa nielen sociálne a emocionálne väzby medzi členmi cirkvi, ale aj duchovnú jednotu, ktorú zdieľajú prostredníctvom spoločnej viery v Ježiša Krista. Tento pojem môže tiež odkazovať na praktické prejavy tohto spoločenstva, ako je zdieľanie majetku, podpora v núdzi a spoločné uctievanie. Koinonia tak vyjadruje kľúčový aspekt kresťanského života, kde veriaci sú povolaní zdieľať svoje životy a viery v rámci spoločenstva.
V kresťanskej teológii, termín "hieron" (ἱερόν), ktorý v gréčtine znamená "posvätné miesto" alebo "chrám", nemá silnú podporu v biblickom učení, pokiaľ ide o jeho použitie v kontexte kresťanskej praxe. Historicky je koncept hieron spojený skôr so židovským náboženstvom a neskôr s rímsko-katolíckou tradíciou, kde chrámy a posvätné miesta hrajú významnú úlohu v náboženskom živote.
V Novom Zákone, hlavne v učeních Ježiša a apoštolov, sa kladie väčší dôraz na duchovné aspekty viery a na cirkev ako na "duchovný dom" (1 Petrov list 2:5) alebo "chrám Ducha Svätého" (1 Korinťanom 3:16). Toto duchovné poňatie cirkvi je v kontraste s fyzickým poňatím chrámu alebo hieronu.
Tento pohľad znamená, že kresťanstvo v jeho pôvodnom novozákonném vyjadrení odmieta centrálne postavenie fyzických chrámov alebo posvätných miest. Namiesto toho sa zameriava na osobný vzťah s Bohom a na spoločenstvo veriacich. Toto učenie odráža myšlienku, že prítomnosť Božia nie je obmedzená na žiadne fyzické miesto, ale je dostupná všade, kde sa ľudia stretávajú vo viere.
Takto, koncept hieronu, ako ho chápeme v židovskej a rímsko-katolíckej tradícii, nie je priamo podporený v kresťanských biblických textoch, a jeho prijatie v niektorých kresťanských tradíciách možno považovať za postupné prispôsobenie sa a prevzatie prvkov z týchto iných náboženských kultúr.
