Keď som sa dňa 24.7.2011, po určitých udalostiach, ktoré predchádzali tento deň, rozhodol, že odovzdám celé svoje poznanie pred Pána a nechám sa nanovo poviesť a uistiť v tom, čo poznám a čo mi Pán chce zjaviť, ani som len netušil, že moje spoznávanie začne tak skoro a už vôbec som netušil, koľko dovtedy nejasných vecí mi začne Pán objasňovať.
To, čo som dostával, mi neprevracalo evanjelium, teda to, čo je podstata učenia, ktorú vyznávame všetci (aspoň autobus v reformačnom spektre). Šlo o veci, ktoré ma miatli a kde sa často aj mnohí kresťania rozchádzajú. Uznáte, že pri takomto chaose sa často krát stáva, že je len veľmi ťažko mladému kresťanovi skutočne dospieť v muža. Problém je ten, že ak sa dostanete do tej, či onej skupiny a ste mladučký kresťan, tak hltáte všetko, čo vás daný zbor učí, lebo majú naoko skutočne dobré argumenty - vy predsa Písmo ešte dobre nepoznáte.
To, čo sa často v takomto prípade stane je: už máte vložené do hlavy isté učenie, ktoré teda nemáte dôvod skúmať, spoznáte spoločenstvo, ktoré sa pre svoje „jedinečné“ a „jediné pravé“ učenie uzavrie a neprijíma možnosť, že sa mýli a teda možnú pravdu z okolia - tak sa často stane, že aj nechtiac sa vytvárajú v podstate sekty a mnohokrát na dlhé roky uväznia kresťanov v „pravdách“, ktoré ani nemusia byť nutne pravdou alebo sú pestovanou pravdou, ktorá po čase už nevychádza skutočne zo sŕdc, ale stáva sa akoby novou tradíciou. To, čo sa však rozhodne v takýchto situáciách často stáva je to, že kresťan prichádza o skutočnú slobodu, ktorá nám bola prijatím Krista zasľúbená (Gal 5: 1Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva!) a čo je ešte horšie, je obmedzená možnosť skutočne slúžiť podľa daností od Pána a skutočne prinášať ovocie viery - rast viery a skutočný vzťah s Pánom je aj na mnohé roky obmedzený.
A keďže mi za posledné obdobie ostal určitý zmätok v učení, rozhodol som sa predtým, než sa pevne postavím vo svojom poznaní, celé svoje učenie odovzdať Pánovi.
Túžil som, aby ma Pán skutočne previedol všetkým (čím On chce, podľa Jeho vôle) a ukázal mi, čo možno najviac. Nie preto, aby som mudroval a chcem veriť, že ani nebudem, ale preto aby som ostal pevný vo viere a v evanjeliu, ktoré túžim celým svojim srdcom šíriť na chválu Pána Ježiša Krista. A rovnako preto, aby som pochopil, ako sa v láske postaviť k súrodencom, ktorí vidia isté veci inak a mne to aj úprimne nevadí.
A tak som si začal poznania, ktoré prichádzali alebo sa upevňovali, spisovať, lebo som veril, že na konci celého tohto môjho stíšenia a načúvania dôjdem k novému poznaniu môjho milovaného Boha a všetko bude na Jeho a jedine Jeho slávu. Okrem toho som začal veriť, že celé toto nové poznanie môže byť neskôr na požehnanie aj iným.
Aby ste rozumeli, nepotrebujem mať úplné poznanie (to nemal a nebude mať nikto, mimo nášho Boha), ale o to, aby som mal v tom, čo poznám skutočne poriadok. Uvedomujem si teraz mnoho vecí, ktoré mi Pán naozaj ukázal - hlavne to, že jediná cesta, ako spoznávať Pána, nie je vôbec daná nám, ale je daná Bohu a tomu, koľko nám On chce darovať. Ale na druhej strane, podľa (daru) miery viery a toho, či má niekto dať za 30, či 60, či 100 je tu aj niečo, v čom nám dal Pán určitú slobodu (tak tomu verím). Ak ti stačí málo, málo aj dostaneš, ale ak chceš Pána spoznávať a zdieľať sa s ním, tak dostaneš ešte omnoho viac.
Za ostatné časy som dospel k záveru a odporúčaniu pre každého, kto číta tieto riadky, že sa neuspokojuj s tým poznaním, ktoré už máš. Nebráň sa svoje poznanie znovu a znovu predložiť pred Pána a tiež len „slepo“ nepočúvaj ľudí, ale ver v Ducha, ktorý ti bol daný, keď si sa znovu narodil.
Na úvod uvediem jeden príklad:Niektorí si myslia, že na začiatok je nutné sedieť v lavici a počúvať kázne starších - učiť sa spoznávať Pána Boha. A ja ani nehovorím, že nie (ak to tak Pán chce), ale keď v lavici niekto sedí už 15 rokov, tak je niekde problém... a tak tam bude sedieť 15 rokov a často zostane v úzadí v pocite nedorastenia do veľkosti a múdrosti svojho kazateľa. Písmo hovorí:
Žid 5: 11O tom by sme mali čo povedať, a to také, čo je ťažko vysvetliť, keďže ste zleniveli počúvať. 12 Lebo hoci by ste po toľkom čase mali byť učiteľmi, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvopočiatkom Božích zjavení, a znovu potrebujete mlieko, a nie tvrdý pokrm. 13Veď nikto, kto dostáva mlieko, nechápe slovo o spravodlivosti, lebo je ešte nedospelé dieťa. 14Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého.
Sú denominácie, kde to inak nejde, lebo je tam štruktúra daná napr. tradíciou, ale potom sú iné, kde je „hlavou“ kazateľ, ktorý je aj honorovaný (resp. zakladateľ zboru), a teda bude mať v takomto zbore možnosť rásť aj nový kazateľ? Zopár možno áno (koľko zbor utiahne aj finančne), iní časom odídu a založia nové zbory (čo je už inak ten správny postup), no väčšina bude sedieť v lavici aj celý pozemský život a „len“ počúvať (často do otupenia a potom zmenia zbor a zas to samé). Tu sa zastavím, aby ste mi nerozumeli zle: som presvedčený o tom, že to čo píšem nie je možné paušalizovať, lebo každému je iné dané a teda, ak sa cítiš dobre vo svojom zbore, skupinke a máte požehnané stretnutia a skvelého pastora (kazateľa...), tak je to úžasné a tieto riadky sa ťa netýkajú. Hovorím o tých, ktorí začínajú pociťovať, že stratili alebo strácajú slobodu a vzťah s Pánom. Lebo stáva sa aj to, že hoci ty si horlivý pre službu, kazateľ ti povie: nie veď ty si nepripravený, seď ešte v lavici a počúvaj, si krátkodobý kresťan, čo chceš ty už hovoriť - a tak udupe tvoj zápal pre službu vo svojom egu (a to už je smutné)
Žid 6: 11Túžime však, aby každý z vás preukazoval takú istú horlivosť s plnou istotou nádeje až do konca, 12aby ste nezleniveli, ale napodobňovali tých, čo svojou vierou a trpezlivým očakávaním stali sa dedičmi zasľúbení.
V nasledujúcich blogoch (niekoľko ich bude :- )) budem písať, ako teda verím ja, pričom nutne všetko nemusí patriť každému, kto to bude čítať, a tak vás veľmi prosím, dobre si pamätajte čo teraz napíšem: ak všetko budete skúmať Duchom, NEEXISTUJE!, aby ste ostali pomýlení... Lebo ja som pri modlitbách neodovzdal učenie diablovi, démonom a ani ľuďom, ale odovzdal som ho Pánovi a Učiteľovi Ježišovi Kristovi, ktorý mi dal milosť, ktorý zobral moje hriechy a ktorý zomrel pre mňa na kríži a len Jemu sa budem jedného dňa zodpovedať... A keďže ja skutočne nevidím v tom, čo mi ako verím Pán dáva, rozpor s evanjeliom, tak verím, že je to od Neho... Nakoniec, prečo by ma nechal tápať, keď Jeho som prosil.
