Rád by som dnes dodal ešte jednu krátku časť, o ktorej si myslím, že svojim spôsobom patrí k tej dvojke a na ktorú ako verím, mi Pán dal jednu z prvých odpovedí počas môjho stíšenia (keďže som nemal v tejto otázke jasno, tak som len balansoval medzi rôznymi názormi - učením). Chápem, že nie každý tu bude súhlasiť, ale kým mi Pán nepovie inak, budem veriť tomu, že to čo mi dal poznať je pravdou.
Nedávno mi hovorila manželka, že došla za ňou naša štvorročná dcérka a povedala jej, že ona miluje Pána Boha. Potom si zdvihla tričko, ukázala na miesto, kde má srdiečko a povedala - ja mám v srdiečku Ježiška. Osobne neviem, čo je krajšie pre kresťana - rodiča, ako to, keď vám dieťa príjme Pána do svojho srdiečka.
Ján 18 1V tú istú hodinu pristúpili učeníci k Ježišovi a povedali: Kto je tedy väčší v nebeskom kráľovstve? 2A Ježiš privolajúc si dieťa postavil ho do prostriedku medzi nich 3a povedal: Ameň vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete jako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.
Ja teraz netvrdím, že moja štvorročná dcérka sa obrátila, to naozaj teraz neviem (hoci rád by som), ale verím tomu, že Pán sa zaradoval jej slovám, hoc by si aj sama neuvedomovala, čo povedala. A tak, ako verím, mi dal Pán v ostatných dňoch odpoveď na otázku, o ktorej vedel, že ma trápila a viem, že trápi mnohých (a to nie len už znovuzrodených) rodičov.
Už dávnejšie som sa zamýšľal nad tým, ako to je s deťmi, ktoré umreli skôr, ako uverili v Pána a ako mali možnosť prísť k pokániu (pri tej príležitosti ma napadli aj slaboduchí). Aj tu sú totiž rôzne pohľady. Jedni tvrdia, že ak dieťa umrie skôr, ako uverí, tak Pánovi nikdy nepatrilo a že slaboduchí skrátka Bohu nepatria. Potom sú takí, ktorí tvrdia, že dedičný hriech sa odstraňuje práve krstom bábätiek a nakoniec sú tí, čo hovoria, že deti, kým sa nemôžu rozhodnúť a slaboduchí, skrátka patria Pánovi. A ja teraz verím, že patria:
Ján 9:41 A Ježiš im povedal: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu, ale teraz hovoríte: Vidíme, a preto váš hriech zostáva.
Ako verím, Pán mi pochopením tohto veršu dal odpoveď: Slepotu nechápem ako slepotu očí, ale ako slepotu vedomia, resp. uvedomovania si (alebo ako by som to nazval, aby to bolo zrozumiteľné) - kým si neuvedomujeme seba a teda aj hriech, sme „slepí“ a teda nemáme hriechu. To sa pravdaže nevzťahuje na slepotu srdca, lebo to nie je v skutočnosti slepota, ale tvrdosť srdca - „ale teraz hovoríte: Vidíme.“
