Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho,
ten vraví Hospodinovi: Moje útočisko, hrad môj, môj Boh, ja v Neho dúfam!
Lebo On vytrhne ťa z pasce lovca, od zhubného moru.
Peruťou svojou prikryje ťa, a nájdeš útočisko pod Jeho krídlami; Jeho vernosť je štítom a pavézou.
Nočného postrachu nemusíš sa báť, ani strely, ktorá lieta vo dne,
ani moru, čo sa vlečie v mrákote, ani nákazy, čo napoludnie pustoší.
Nech ich padne tisíc po tvojom boku a desaťtisíc po tvojej pravici, k tebe sa to nepriblíži.
Len pozrieš očami a uzrieš odplatu bezbožných.
Keďže Hospodin je Tvoje útočisko, postavil si si Najvyššieho za útulok:
nič zlé sa ti nestane, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu.
Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.
Na rukách ponesú ťa, aby si si nohy neudrel o kameň.
Po levoch a zmijách budeš kráčať, pošliapeš levíča i draka.
Vyslobodím ho, lebo sa ma pridŕža, a ochránim ho, lebo pozná moje meno.
Bude ma vzývať a vyslyším ho; budem s ním v súžení, vytrhnem ho a oslávim.
Nasýtim ho dlhým životom a ukážem mu svoje spasenie.
