Biblia

V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia.

Piateho dňa toho mesiaca - bol to piaty rok po zajatí kráľa Jojáchína -

zreteľne zaznelo slovo Hospodinovo kňazovi Ezechielovi, synovi Búzího, v krajine Chaldejcov pri rieke Kebár. A bola tam nad ním ruka Hospodinova.

Videl som, že prišiel burácajúci vietor od severu i veľký oblak a blýskavý oheň s jasom dookola; z jeho vnútra - totiž z ohňa - sa lesklo niečo ako mosadzné zrkadlo.

Z jeho stredu vystupovala podoba štyroch živých bytostí, ktoré mali takýto výzor: podobali sa človeku.

Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štvoro krídel.

Ich nohy boli rovné, ich chodidlá boli ako teľacie chodidlá a jagali sa ako bronzové zrkadlo.

Pod svojimi krídlami na štyroch stranách mali ľudské ruky a tváre; krídla všetkých štyroch

sa navzájom dotýkali; nemohli sa obracať, keď šli: všetky šli smerom svojej tváre.

Podoba ich tvárí bola ako ľudská tvár a po pravej strane všetky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všetky štyri mali býčiu tvár a zozadu všetky štyri mali orliu tvár.

To boli ich tváre; ich krídla boli rozopäté nahor, takže krídlami sa vzájomne dotýkali a dvoma si zakrývali telá.

Všetky šli priamo smerom svojej tváre: tam išli, kam chcel ísť duch; keď šli, neobracali sa.

Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami. Oheň vydával žiaru a z ohňa šľahali blesky.

Živé bytosti pobehúvali sem i tam, takže vyzerali ako blesky.

Keď som hľadel na živé bytosti, videl som vedľa všetkých štyroch po jednom kolese na zemi.

Vzhľad kolies a ich výroba pripomínali lesk chryzolitu a všetky štyri mali rovnakú podobu. Tak vyzerali a tak boli zhotovené, ako keby koleso bolo v kolese.

Mohli ísť na všetky štyri strany, v chode sa neobracali.

Mali bahry, a videl som, že ich bahry boli dookola plné očí na všetkých štyroch kolesách.

Keď živé bytosti šli, išli vedľa nich aj kolesá. Keď sa živé bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá.

Kam chcel ísť duch, tam kolesá išli, a súčasne sa vzniesli, lebo duch bytostí bol v kolesách.

Keď išli tie, išli aj ony; keď tamtie zastali, zastali aj ony; keď sa vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá, lebo duch bytostí bol v kolesách.

Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako pevná obloha, leskom podobná hroznému kryštálu, rozprestretá zhora nad ich hlavami.

Pod oblohou boli ich krídla rozpäté, pričom jedno sa dotýkalo druhého. Dve krídla každej bytosti zakrývali ich telá.

Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie mnohých vôd, ako hlas Všemohúceho, ako zvuk vojenského tábora. Keď bytosti zastali, zvesili krídla.

Tu zaznel hlas sponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavami; keď zastali, zvesili krídla.

Zhora nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, čo vyzeralo ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek.

A videl som lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, čo vyzeralo ako oheň, ktorý mal okolo seba dvor až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá; avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobného ohňu, čo bolo obklopené jagotom.

Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodinovej. Keď som to videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý hovoril.