Biblia

V tom čase začal kráľ Herodes trápiť niektorých z cirkevného zboru;

dal sťať Jakuba, brata Jánovho,

a keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal zlapať aj Petra; a boli práve dni nekvasených chlebov.

Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a odovzdal štyrom žoldnierskym oddielom po štyroch mužoch, aby ho strážili, lebo po veľkonočných slávnostiach chcel ho dať predviesť ľudu.

Strážili teda Petra vo väzení, ale cirkevný zbor sa horlivo modlil k Bohu za neho.

V tú noc, keď Herodes mal dať predviesť Petra, spal tento medzi dvoma žoldniermi, zviazaný dvoma reťazami, a strážnici strážili väzenie predo dvermi.

A hľa, zjavil sa anjel Pánov a svetlo ožiarilo miestnosť. (Anjel) udrel Petra do boku a zobudil ho hovoriac: Vstaň, rýchlo! A okovy spadli mu z rúk.

I povedal mu anjel: Opáš sa a obuj! Urobil tak. Anjel hovoril (ďalej): Prehoď si plášť a nasleduj ma!

I vyšiel a nasledoval ho; ale nevedel, že je to skutočnosť, čo sa deje skrze anjela; myslel si, že vidí videnie.

Ako prešli prvú stráž, aj druhú a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta, otvorila sa im sama. A keď vyšli a prešli prvou ulicou, anjel hneď odstúpil od neho.

Vtedy sa Peter spamätal a povedal: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z ruky Herodesovej a zo všetkého, čo ľud židovský očakával.

Keď si to uvedomil, išiel k domu Márie, matky Jána, ktorý mal prímeno Marek; tam sa zišli mnohí a modlili sa.

Ako zaklopal na dvere brány, služobná dievka menom Rodé vyšla naslúchať,

a ako poznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla a oznámila, že Peter stojí pred bránou.

Oni jej však povedali: Blázniš! Ale ona tvrdila, že je tak. I povedali: Je to jeho anjel.

Peter však neprestával klopať, a keď otvorili a videli ho, užasli.

On im dal rukou znamenie aby mlčali, a vyrozprával im, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a potom povedal: Oznámte to Jakubovi a bratom. Nato vyšiel a odobral sa na iné miesto.

Keď sa rozodnilo, medzi žoldniermi bolo nemalé zdesenie, čo sa stalo s Petrom.

Herodes ho totiž hľadal, a keď nenašiel, vyšetroval strážnikov, rozkázal ich odviesť, odišiel z Judska do Cezarey a tam prebýval.

(Herodes) sa hneval na Týranov a Sidoncov. Preto jednomyseľne prišli k nemu a nakloniac si kráľovho komorníka Blasta, prosili o pokoj; ich krajina živila sa totiž z kráľovskej (zeme).

V určený deň obliekol si Herodes kráľovské rúcho, posadil sa na trón a prehovoril k nim.

A ľud volal: To je hlas Boží, a nie ľudský!

A zaraz ranil ho anjel Pánov, pretože nevzdal Bohu slávu a - žraný červami - vypustil dušu.

Slovo Pánovo však rástlo a šírilo sa.

Barnabáš a Saul, keď skončili svoju službu, vrátili sa z Jeruzalema a vzali so sebou Jána, prímenom Marka.