Biblia

Agrippa povedal Pavlovi: "Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu." Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč:

"Kráľ Agrippa, pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú,

tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj.

Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme.

Poznajú ma od začiatku - len keby chceli vydať svedectvo, - že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva.

A teraz stojím pred súdom pre nádeje z prisľúbenia, ktoré dostali od Boha naši otcovia.

Dvanásť našich kmeňov dúfa, že ho dosiahne, a preto mu vytrvalo slúži dňom i nocou. Pre túto nádej ma Židia, kráľ môj, žalujú.

Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?!"

Ja som si tiež myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského.

A to som v Jeruzaleme aj robil. A keď som dostal od veľkňazov moc, veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia; a keď ich zabíjali; ja som súhlasil.

Po všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách.

Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov,

cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba. jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou

Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať."

Ja som sa spýtal: "Kto si, Pane?" A Pán povedal: "Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.

Ale vstaň a stoj na nohách, lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím.

Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi; ku ktorým ťa posielam

otvoriť im oči; aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu; a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa."

Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu;

ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme, a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodné pokánia.

Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a chceli ma zabiť.

Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš:

že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom."

Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: "Šalieš Pavol! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva."

Ale Pavol povedal: "Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová.

Kráľ sa vyzná v týchto veciach preto mu hovorím tak odvážne, lebo si myslím, že nič z tohoto nie je mu neznáme, veď sa to nedialo v zákutí.

Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš."

Agrippa povedal Pavlovi: "Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom."

A Pavol: "Dal by Boh, aby si sa nielen ty, ale aby sa všetci títo, čo ma dnes počúvajú, stali v malom i veľkom takými, akým som ja, okrem týchto pút!"

Tu vstal kráľ aj vladár, Berenika a ostatní čo s nimi sedeli,

a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: "Tento človek nerobí nič také; za čo by si zasluhoval smrť alebo putá."

A Agrippa povedal Festovi: "Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára."