Čo mám robiť, keď...

Odpovedal im: Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie.

Mat 8,26 (sevp)

Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali (dobré) osvedčenie. Vierou chápeme, že veky povstali slovom Božím, aby - čo je viditeľné - nepovstalo z viditeľného. Vierou priniesol Ábel hodnotnejšiu obeť Bohu ako Kain. Ňou si získal vysvedčenie, že je spravodlivý, keď sa sám Boh priznal k jeho darom, a ňou hovorí, aj keď je mŕtvy. Vierou bol uchvátený Henoch, aby nevidel smrť, a nenašli ho viac, lebo Boh ho uchvátil. A skôr, ako bol uchvátený, dostalo sa mu osvedčenia, že si ho Boh obľúbil. Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. Vierou Nóach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery. Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide. Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia. Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh. A tiež Sára vierou nadobudla silu počať, hoci sa jej čas už minul. Pokladala totiž za verného Toho, ktorý dal zasľúbenie. Preto z jedného človeka, a to už neplodného, rozmnožilo sa ľudstvo ako hviezdy na nebi a piesok na morskom pobreží, ktorý nemožno spočítať. Títo všetci umierali vo viere a nedosiahli, čo im bolo zasľúbené. Len zďaleka to videli, uvítali a vyznávali, že sú len cudzincami a pútnikmi na zemi. Lebo tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. A keby boli mysleli na zem, z ktorej vyšli, by mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej vlasti, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil (nebeské) mesto. Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal. A jednorodeného priniesol obetovať, hoci prijal zasľúbenie, a bolo mu povedané: Po Izákovi bude sa volať tvoje potomstvo. Tak uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych. Preto ho aj dostal späť; a to je podobenstvo. Vierou požehnal Izák Jákoba a Ézava do budúcnosti. Vierou požehnal Jákob oboch Jozefových synov, keď umieral a vzýval Boha, opierajúc sa o palicu. Vierou sa rozpomínal Jozef na odchod synov izraelských, keď dokonával, a prikázal, čo s jeho kosťami. Vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že je dieťa vydarené, a nedali sa odstrašiť kráľovským rozkazom. Vierou odoprel Mojžiš, keď už dorástol, volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu, a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu. Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovského hnevu, lebo bol vytrvalý, akoby videl Neviditeľného. Vierou nariadil veľkonočné slávnosti a (rozkázal) potrieť krvou (veraje), aby sa (anjel) zhubca nedotkol ich prvorodených. Vierou prešli (Židia) cez Červené more ako po suchu, a keď sa potom Egypťania pokúsili o to, potopili sa. Vierou padli múry Jericha, keď ich (Židia) obchádzali sedem dní. Vierou neviestka Rachab nezahynula s neposlušnými, lebo pokojne prijala vyzvedačov. A čo ešte povedať? Veď nemáme kedy rozprávať o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí si vierou podmaňovali kráľovstvá, konali spravodlivosť, dosahovali zasľúbenie, zapchávali tlamu levom, uhášali moc ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, zmužnievali v boji, zaháňali šíky cudzích vojsk. Ženy svojich mŕtvych dostávali vzkriesených; iní podstupovali muky, a neprijali prepustenie, aby dosiahli lepšie vzkriesenie. Iní zase okúsili posmech a bičovanie, ba aj putá a väzenie. Kameňovali, mučili, rozpiľovali ich, umierali mečom, blúdievali v ovčích a kozích kožiach, strádavali, trpievali útlak a ubližovanie, oni, ktorých svet nebol hoden, túlavali sa po púštiach a vrchoch, po jaskyniach a prepadliskách zeme. Všetci títo, hoci získali vierou (dobré) svedectvo, nedosiahli, čo im bolo zasľúbené; lebo Boh predvídal pre nás niečo lepšie, aby bez nás nedosiahli dokonalosť.

Žid 11,1-40 (sevp)