Predstavme si alternatívnu realitu, kde sa cirkev vyvinula bez tradičných katolícko-pohanských nánosov, ktoré sa počas stáročí do nej vkrádali. Táto cirkev by sa riadila čisto písmom a mala by pevné základy v učení, ktoré nám zanechali proroci, apoštoli a samotný Ježiš Kristus.
Vzťahy medzi veriacimi v cirkvi, ktorá by sa riadila čisto Písmom, by boli charakterizované hlbokou bratskou láskou, vzájomnou úctou, a silným zmyslom pre komunitu. Tieto vzťahy by boli postavené na biblických princípoch, ktoré by sa odrážali v každodennom živote veriacich.
Láska medzi veriacimi by bola základným pilierom ich vzťahov.
Kristova láska ako vzor: Veriaci by sa snažili milovať jeden druhého tak, ako Kristus miloval ich – obetavo, bez podmienok a s ochotou slúžiť. Táto láska by nebola len emóciou, ale aktívnym prejavom starostlivosti, záujmu a pomoci.
Vzájomná starostlivosť: Členovia komunity by sa aktívne starali jeden o druhého, pomáhali si v núdzi, zdieľali svoje zdroje a podporovali sa v ťažkých časoch. Nikto by nebol ponechaný sám na seba, ale každý by cítil podporu a záujem ostatných.
Vzťahy medzi veriacimi by boli zamerané na duchovný rast a budovanie viery.
Duchovné povzbudenie: Veriaci by sa navzájom povzbudzovali k rastu vo viere, nasledovaní Krista a vernosti Božiemu slovu. Boli by si navzájom duchovnými bratmi a sestrami, ktorí si pomáhajú rásť a napredovať na ceste viery.
Spoločné štúdium Písma: Stretnutia veriacich by často zahŕňali spoločné štúdium Biblie, modlitbu a diskusie o tom, ako aplikovať Božie slovo v živote. Každý by mal možnosť prispieť svojimi myšlienkami a skúsenosťami, čím by sa celá komunita obohacovala a rástla.
Jednota medzi veriacimi by bola neoddeliteľnou súčasťou ich vzťahov.
Jednota v Kristovi: Veriaci by sa zameriavali na to, čo ich spája – spoločnú vieru v Krista a jeho učenie. Rozdiely v názoroch by boli riešené s láskou a pokorou, a cirkev by sa usilovala o udržanie jednoty v Duchu.
Odpustenie a zmierenie: V prípade konfliktov by sa veriaci snažili o rýchle zmierenie a odpustenie, nasledujúc Ježišov príkaz milovať svojich blížnych a odpúšťať im tak, ako Boh odpustil im. Pokora a ochota priznať si chyby by boli kľúčové pre udržanie harmónie v komunite.
Vzťahy by boli postavené na vzájomnej zodpovednosti a záväzku voči ostatným členom komunity.
Podpora v duchovnom raste: Každý člen komunity by mal zodpovednosť za duchovný rast svojich bratov a sestier. Veriaci by sa aktívne zaujímali o duchovné zdravie ostatných, poskytovali by rady, povzbudenie a, keď je to potrebné, aj napomenutie.
Vzájomné usmerňovanie: V prostredí, kde by bol každý otvorený voči usmerneniam a korekcii, by sa veriaci navzájom povzbudzovali k svätosti a vernosti Božiemu slovu. Tento proces by prebiehal s láskou a pokorou, s cieľom pomôcť jeden druhému rásť a zlepšovať sa.
Služba ostatným by bola prirodzeným prejavom vzťahov medzi veriacimi.
Praktická pomoc: Veriaci by sa navzájom podporovali v praktických veciach, ako je pomoc pri chorobe, finančná podpora v ťažkých časoch, alebo starostlivosť o deti a starších. Služba by nebola formálnou aktivitou, ale spontánnym prejavom lásky a starostlivosti.
Zdieľanie zdrojov: V duchu prvých kresťanov, ktorí zdieľali všetko, čo mali, by sa veriaci snažili pomáhať tým, ktorí sú v núdzi, a zdieľali by svoje zdroje s tými, ktorí majú menej. Tento zmysel pre spoločné dobro by bol základom ich ekonomických a sociálnych vzťahov.
Spoločné uctievanie by posilňovalo vzťahy medzi veriacimi a spájalo ich v spoločnej viere.
Spoločné modlitby: Veriaci by sa pravidelne stretávali na spoločné modlitby, kde by prosili za potreby komunity, chválili Boha a ďakovali za jeho požehnania. Modlitba by bola centrálnou časťou ich vzťahov, spájajúcou ich v duchu a pravde.
Spievanie a chvála: Spoločné spievanie a chvála by boli spôsobom, ako sa veriaci spájajú a spoločne uctievajú Boha. Tieto aktivity by posilňovali ich vzťahy a vytvárali hlboký zmysel pre jednotu a spoločnú misiu.
Vzťahy medzi veriacimi v takejto cirkvi by boli hlboko zakorenené v láske, pokore a zodpovednosti. Veriaci by boli ako jedna veľká rodina, ktorá sa navzájom podporuje, povzbudzuje a pomáha si. Ich vzťahy by boli odrazom Kristovej lásky, prejavujúcej sa v každodennom živote prostredníctvom služby, spoločného uctievania a duchovného povzbudenia. Každý člen komunity by bol dôležitou súčasťou celku, pričom by mal zodpovednosť nielen za svoj duchovný rast, ale aj za rast svojich bratov a sestier.
