Predstavme si alternatívnu realitu, kde sa cirkev vyvinula bez tradičných katolícko-pohanských nánosov, ktoré sa počas stáročí do nej vkrádali. Táto cirkev by sa riadila čisto písmom a mala by pevné základy v učení, ktoré nám zanechali proroci, apoštoli a samotný Ježiš Kristus.
V cirkvi, ktorá sa riadi čisto Písmom a je očistená od tradičných katolícko-pohanských nánosov, by Vianoce vyzerali úplne inak, než ako ich poznáme dnes.
V tejto cirkvi by sa Vianoce pravdepodobne vôbec neslávili. V Biblii totiž nenájdeme žiadny príkaz alebo odporúčanie oslavovať Ježišovo narodenie ako sviatok. Namiesto toho by sa veriaci sústredili na slávenie udalostí, ktoré Písmo priamo spomína – napríklad Pánovu večeru, pripomienku Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.
Napriek tomu by narodenie Ježiša Krista bolo stále dôležitou súčasťou ich viery. Skôr než na oslavy a sviatky by sa zameriavali na pochopenie a hlboké prežívanie významu tejto udalosti. Môžu napríklad venovať zvláštny čas počas roka na štúdium príbehov o narodení Krista, ktoré sú zaznamenané v Evanjeliách podľa Matúša a Lukáša, a rozjímať nad tým, čo znamená, že Boh sa stal človekom.
Namiesto slávnostnej atmosféry, vianočných stromčekov, darčekov a komerčných aspektov, ktoré dnes charakterizujú Vianoce, by veriaci možno trávili tento čas v tichom zamyslení a modlitbe. Možno by sa zamerali na službu druhým, najmä chudobným a núdznym, ako pripomienku toho, že Kristus prišiel na svet v pokore a chudobe.
Kresťania by v tento čas možno viac času trávili štúdiom prorockých textov Starého zákona, ktoré predpovedali príchod Mesiáša, a ich naplnenie v osobe Ježiša Krista. Neboli by žiadne jasličky, betlehemy, ani dramatizácie narodenia. Ak by sa veriaci zhromažďovali, bolo by to za účelom spoločného čítania a rozjímania nad Písmom, aby si pripomenuli Boží plán spásy.
Všetky prvky, ktoré majú svoje korene v pohanských tradíciách – ako napríklad dekorácie, darčeky, a oslavy slnovratu, by boli vynechané. Cirkev by sa snažila udržať svoje zvyky a praktiky čo najčistejšie a najviac zamerané na biblické princípy.
Namiesto Vianoc by sa mohol klásť väčší dôraz na každodenné prežívanie viery a oslavovanie Kristovho príchodu tým, že by veriaci žili podľa jeho učenia. Možno by si tiež pripomínali udalosti z Ježišovho života počas celého roka, nielen v určitý deň, čím by jeho narodenie a život mali stále miesto v ich duchovnom živote.
V tejto alternatívnej cirkvi by neexistovali Vianoce v podobe, ako ich dnes poznáme. Namiesto toho by bol každý deň príležitosťou pre kresťanov, aby žili vo svetle Kristovho narodenia, jeho poslania a obete. Život viery by bol viac o trvalej transformácii a menej o sezónnych oslavách.
