Predstavme si alternatívnu realitu, kde sa cirkev vyvinula bez tradičných katolícko-pohanských nánosov, ktoré sa počas stáročí do nej vkrádali. Táto cirkev by sa riadila čisto písmom a mala by pevné základy v učení, ktoré nám zanechali proroci, apoštoli a samotný Ježiš Kristus.
Predstavme si alternatívnu realitu, kde sa cirkev vyvinula bez tradičných katolícko-pohanských nánosov, ktoré sa počas stáročí do nej vkrádali. Táto cirkev by sa riadila čisto písmom a mala by pevné základy v učení, ktoré nám zanechali proroci, apoštoli a samotný Ježiš Kristus.
V tejto cirkvi by sa kázne a učenie sústredili výlučne na Božie slovo. Biblické texty by boli interpretované s dôrazom na pôvodný kontext a historické pozadie. Každá cirkevná obec by sa stretávala, aby spoločne čítala Písmo a diskutovala o jeho aplikácii na každodenný život. Namiesto komplikovaných teologických debát, ktoré sú často výsledkom tradícií a filozofických nánosov, by sa veriaci snažili o jednoduchú, ale hlbokú vieru zakorenenú v Božom slove.
Bohoslužby by boli jednoduché, bez prepychu a okázalosti. Centrom každého stretnutia by bolo slávenie Pánovej večere, ako to robili prví kresťania. Modlitby by boli úprimné a vychádzali by zo srdca, bez formálnych liturgických textov. Spevy by boli založené na žalmoch a iných biblických textoch, spievané s úctou a pokorou. Rituály by boli obmedzené na tie, ktoré sú priamo vyplývajúce z Písma – krst a Pánova večera. Cirkev by neoslavovala sviatky, ktoré nemajú svoje korene v Písme, ale sú dielom neskorších tradícií.
V tejto cirkvi by neexistovala komplikovaná hierarchia. Vedenie cirkvi by spočívalo na pleciach starších, ktorí by boli vybraní na základe svojej duchovnej zrelosti a schopnosti správne vykladať Písmo. Každá obec by mala autonómiu, no starší by boli povinní zodpovedať sa Písmu a cirkevnej komunite. Žiadne tituly ako "pápež" alebo "kardinál" by neexistovali, pretože ich Písmo nepozná. Vedenie by bolo službou, nie autoritou.
V tejto cirkvi by bola kladená veľká dôležitosť na bratskú lásku a komunitu. Veriaci by si navzájom slúžili, delili by sa o svoje zdroje a podporovali by sa v každodennom živote. Každý by mal zodpovednosť za duchovný rast svojich bratov a sestier. Komunity by sa starali o chudobných, siroty a vdovy, napodobňujúc prvých kresťanov, ktorí považovali starostlivosť o núdznych za jednu zo svojich hlavných povinností.
Misia by bola kľúčovou súčasťou života cirkvi. Veriaci by považovali za svoju hlavnú úlohu šírenie evanjelia do celého sveta. Neboli by však závislí na veľkých organizáciách a misiách, ale každý veriaci by mal zodpovednosť zdieľať svoju vieru s ľuďmi, ktorých stretáva v každodennom živote. Evanjelizácia by bola osobná, založená na svedectve a živote, ktorý odráža Kristovu lásku a učenie.
Cirkev by nebola spojená so štátnou mocou. Veriaci by žili v každej spoločnosti ako "soľ zeme a svetlo sveta", ale bez toho, aby sa snažili politicky ovplyvňovať alebo dominovať. Hlavnou úlohou cirkvi by bolo byť morálnym kompasom a svedomím spoločnosti, no vždy s pokorou a láskou. Veriaci by boli povzbudzovaní žiť podľa biblických princípov v každom aspekte svojho života – v práci, rodine, aj v občianskom živote.
Táto cirkev, očistená od tradícií a nánosov, by bola svetlom pre národy. Bez prepychu a bez mocenských ambícií by bola čistým odrazom Božej lásky a spravodlivosti. Jej život by bol jednoduchý, ale plný hlbokej duchovnej sily, zakorenený v pravde Písma. Veriaci by boli známi svojou láskou, pokorou a horlivosťou pre Boha, čo by priťahovalo mnohých k poznaniu pravého Boha a Ježiša Krista.
V tejto alternatívnej realite by cirkev bola možno menšia a menej vplyvná v politickom zmysle, ale jej duchovný vplyv by bol obrovský, pretrvávajúci a transformačný. To by bol život cirkvi, ktorá sa riadi čisto Písmom.
