Predstavme si alternatívnu realitu, kde sa cirkev vyvinula bez tradičných katolícko-pohanských nánosov, ktoré sa počas stáročí do nej vkrádali. Táto cirkev by sa riadila čisto písmom a mala by pevné základy v učení, ktoré nám zanechali proroci, apoštoli a samotný Ježiš Kristus.
V cirkvi, ktorá by sa riadila čisto Písmom, by misia a evanjelizácia zohrávala kľúčovú úlohu. Hlavným cieľom tejto cirkvi by bolo šíriť evanjelium podľa pokynov, ktoré dal Ježiš Kristus svojim nasledovníkom. Misia a evanjelizácia by boli vedené jednoducho, autenticky a zamerané na osobný vzťah s Bohom.
V tejto cirkvi by každý veriaci cítil zodpovednosť za šírenie evanjelia.
Veľké poverenie: Každý veriaci by chápal svoje povolanie ako súčasť „Veľkého poverenia“ (Matúš 28:19-20), ktoré dal Ježiš svojim učeníkom, aby išli a robili učeníkov zo všetkých národov. Tento príkaz by nebol vyhradený len pre špeciálne vybraných misionárov alebo cirkevných lídrov, ale pre všetkých, ktorí veria v Krista.
Život ako svedectvo: Evanjelizácia by nebola len o slovách, ale aj o živote, ktorý odráža Kristovu lásku a učenie. Veriaci by sa snažili žiť tak, aby ich správanie, hodnoty a činy boli živým svedectvom o Bohu, a tým priťahovali ľudí k viere.
Misia by bola praktická a zameraná na potreby ľudí, ktorým slúžia.
Služba druhým: Evanjelizácia by zahŕňala aj praktickú službu ľuďom v komunite. Veriaci by boli povzbudzovaní pomáhať tým, ktorí sú v núdzi, poskytovať im podporu a ukazovať Božiu lásku konkrétnymi skutkami. Služba by nebola len doplnkom evanjelizácie, ale jej integrálnou súčasťou.
Vzťahové evanjelium: Evanjelizácia by sa odohrávala vo vzťahoch, ktoré si veriaci budujú s tými, ktorí sú ešte mimo cirkvi. Tieto vzťahy by boli založené na láske, úcte a pravdivosti, a nie na nátlaku alebo manipulácii.
Celá cirkevná komunita by slúžila ako svedok pre svet.
Jednota a láska: Cirkev by mala byť príkladom jednoty a lásky, čo by malo byť lákavé pre tých, ktorí hľadajú pravdu. Ježiš povedal, že láska medzi jeho nasledovníkmi bude dôkazom, že sú jeho učeníci (Ján 13:35). Komunita by tak bola živým dôkazom Božej prítomnosti a moci.
Otvorenosť pre ostatných: Cirkev by bola otvorená pre všetkých, bez ohľadu na pôvod, kultúru, alebo spoločenské postavenie. Každý, kto hľadá Boha, by bol vítaný, aby sa pripojil a spoznal evanjelium.
Misia by sa neobmedzovala len na miestne komunity, ale mala by globálny dosah.
Medzinárodná misia: Veriaci by boli motivovaní prinášať evanjelium všetkým národom. Podľa vzoru apoštola Pavla by boli pripravení ísť do rôznych častí sveta, kde ešte evanjelium nebolo hlásané, a zakladať nové kresťanské komunity.
Jednoduchosť a flexibilita: Misijná práca by bola flexibilná a prispôsobená rôznym kultúrnym kontextom. Namiesto zložitých organizácií a programov by misie vychádzali z jednoduchého, ale mocného posolstva evanjelia, prispôsobeného potrebám a porozumeniu miestnych obyvateľov.
Evanjelizácia by bola úzko prepojená s učeníctvom, teda s dlhodobým duchovným rastom nových veriacich.
Výuka a rast: Po obrátení by noví veriaci neboli ponechaní sami na seba, ale boli by vedení v učeníctve – systematickom štúdiu Písma, modlitbe a raste v Kristovom učení. Starší a skúsenejší veriaci by slúžili ako mentori, ktorí pomáhajú novým členom cirkvi rásť vo viere.
Duchovné vedenie: Učeníctvo by zahŕňalo vedenie nových veriacich k duchovnej zrelosti, aby aj oni mohli viesť ďalších k viere. Tento cyklus učeníctva by zabezpečil neustály rast a šírenie evanjelia.
Modlitba by bola kľúčovou súčasťou misijnej činnosti.
Závislosť na Božej moci: Veriaci by sa spoliehali na modlitbu ako na hlavný nástroj v misii. Modlitby by boli zamerané na Božie vedenie, ochranu a otvorenie sŕdc ľudí, ktorým slúžia. Cirkev by uznávala, že pravá moc na šírenie evanjelia pochádza od Boha, nie z ľudských schopností.
Spoločné modlitby: Komunity by sa pravidelne stretávali na spoločné modlitby za misiu a evanjelizáciu. Tieto modlitby by posilňovali jednotu medzi veriacimi a ich oddanosť spoločnému poslaniu.
Misia a evanjelizácia v tejto cirkvi by boli založené na jednoduchosti, autentickosti a hlbokej závislosti na Božom vedení. Každý veriaci by sa cítil zodpovedný za šírenie evanjelia, a celá cirkevná komunita by slúžila ako živý svedok Božej lásky a milosti. Misia by nebola oddelenou činnosťou, ale prirodzenou súčasťou každodenného života veriacich, ktorých životy by samy o sebe priťahovali ľudí k Bohu.
