Predstavme si alternatívnu realitu, kde sa cirkev vyvinula bez tradičných katolícko-pohanských nánosov, ktoré sa počas stáročí do nej vkrádali. Táto cirkev by sa riadila čisto písmom a mala by pevné základy v učení, ktoré nám zanechali proroci, apoštoli a samotný Ježiš Kristus.
Predstavme si svet, v ktorom denominácie nikdy nevznikli, kde by kresťania od začiatku verne nasledovali Písmo a udržiavali jednotu v Kristovi bez rozdelení. Tento svet by vyzeral inak – cirkev by bola jednotná, jej zameranie by bolo jednoduché a sústredené na základné princípy viery, a jej vplyv na svet by bol oveľa silnejší a konzistentnejší.
V tomto svete by existovala len jedna univerzálna cirkev, ktorá by sa riadila výlučne Písmom.
Jednota v učení: Všetci veriaci by zdieľali rovnaké učenie, zakotvené v Biblii. Neexistovali by rozdiely v interpretácii základných doktrín, pretože cirkev by od počiatku trvala na spoločnom štúdiu Písma a hľadaní Božej pravdy v jednote. Všetky zhromaždenia, či už v malých mestách alebo veľkých metropolách, by učili a žili podľa rovnakých princípov.
Spoločná viera: Veriaci by boli zjednotení vo svojej viere v Krista ako Pána a Spasiteľa, a všetci by nasledovali rovnaké biblické učenia o Božej svätosti, spáse skrze vieru, poslušnosti Božím prikázaniam a službe druhým. Nebolo by žiadnych teologických sporov, ktoré by viedli k rozdeleniam, pretože každý veriaci by bol otvorený učeniu a korekcii na základe Písma.
Bohoslužby a duchovný život cirkvi by boli jednoduché a sústredené na podstatu viery.
Zameranie na Písmo: Bohoslužby by boli sústredené na čítanie a vysvetľovanie Písma, na modlitby a spoločné uctievanie Boha. Veriaci by sa pravidelne stretávali, aby sa navzájom povzbudzovali, zdieľali svoje skúsenosti viery a hľadali Božiu múdrosť pre svoj život. Liturgia by nebola uniformovaná, ale prirodzene vychádzala zo samotného Písma.
Spoločné slávenie Pánovej večere: Pánova večera by bola centrálnym bodom každého zhromaždenia. Bolo by to jednoduché, ale hlboké slávenie, kde by veriaci spoločne lámal chlieb a pilo víno na pamiatku Kristovej obete. Tento akt by zjednocoval veriacich po celom svete a pripomínal im Kristovu prítomnosť a jeho návrat.
Vzťahy v tejto jednotnej cirkvi by boli hlboké, úprimné a zakorenené v bratskej láske.
Bratská komunita: Veriaci by sa považovali za jednu veľkú rodinu, kde by sa všetci navzájom podporovali. Nebolo by žiadnych bariér medzi rôznymi kresťanskými skupinami, pretože všetci by boli súčasťou jednej komunity. Veriaci by zdieľali svoje zdroje, pomáhali si v núdzi a starali sa o tých najzraniteľnejších v spoločnosti.
Vedenie v láske: Starší, pastori a učitelia by boli vybraní na základe svojej duchovnej zrelosti a schopnosti správne vykladať Písmo. Ich vedenie by nebolo o moci, ale o službe. Každý veriaci by bol povzbudzovaný rásť vo viere a prispievať k spoločnému životu cirkvi.
Cirkev by mala jednu spoločnú misiu – šíriť evanjelium do všetkých národov.
Misia bez hraníc: Cirkev by nebola obmedzená geografickými, kultúrnymi alebo jazykovými hranicami. Evanjelium by bolo hlásané po celom svete, a to jednotným a jasným spôsobom. Misionári by boli vysielaní do všetkých kútov sveta, aby zvestovali Kristovo posolstvo, pričom by mali podporu a modlitby celej cirkvi.
Zjednotená služba: Veriaci by spoločne pracovali na projektoch, ktoré by prinášali pomoc a podporu tým, ktorí sú v núdzi. Cirkev by bola známa svojou starostlivosťou o chudobných, chorých a marginalizovaných. Misia by nebola len o slovách, ale aj o skutkoch lásky a spravodlivosti.
Napriek jednote by cirkev uznávala a oslavovala rôznorodosť medzi veriacimi, pokiaľ ide o kultúrne tradície a prejavy viery.
Kultúrna rôznorodosť: Aj keď by cirkev bola zjednotená v základných doktrínach, dovolila by, aby rôzne kultúrne prejavy obohacovali spoločné uctievanie. Miestne cirkevné obce by mohli mať svoje jedinečné spôsoby, ako sláviť Boha, pokiaľ by boli v súlade s Písmom.
Vzájomné učenie: Cirkev by podporovala vzájomné učenie sa medzi rôznymi kultúrami a tradíciami. Veriaci z rôznych častí sveta by sa mohli navzájom obohacovať a povzbudzovať, čím by cirkev rástla v rozmanitosti a jednote.
V prípade teologických otázok alebo nejasností by cirkev spoločne hľadala odpovede v Písme.
Koncily a zhromaždenia: Ak by sa objavili teologické otázky alebo nezhody, cirkev by sa stretávala na veľkých konciloch alebo zhromaždeniach, kde by zástupcovia rôznych obcí spoločne študovali Písmo a hľadali Božiu vôľu. Rozhodnutia by boli prijímané na základe konsenzu a vedenia Ducha Svätého.
Pokora a ochota učiť sa: Veriaci by pristupovali k teologickým otázkam s pokorou, uznávajúc, že nikto nemá dokonalé poznanie. Cieľom by nebolo presadzovať osobné názory, ale spoločne objaviť Božiu pravdu.
Jednotná cirkev by mala silný a konzistentný vplyv na spoločnosť, ktorý by sa prejavoval v oblasti morálky, spravodlivosti a ľudských práv.
Morálny kompas: Cirkev by bola považovaná za morálny kompas spoločnosti, ktorý poskytuje jasné vedenie na základe Božieho slova. Jej hlas by bol jednotný a silný, čo by prinášalo konzistentné posolstvo o hodnote ľudského života, spravodlivosti a morálnych princípoch.
Ochrana a pomoc: Cirkev by aktívne pracovala na ochrane tých, ktorí sú zraniteľní a utláčaní, a na presadzovaní spravodlivosti v spoločnosti. Jej jednotná misia by ju robila silným obhajcom pravdy a práv pre všetkých ľudí.
V tomto svete by existovala len jedna cirkev – jednotná, pevne zakotvená v Písme a oddaná Kristovi. Bez denominácií by veriaci našli spoločnú cestu k Bohu, spoločne by uctievali a pracovali na šírení evanjelia. Táto jednotná cirkev by bola svetlom vo svete, morálnym kompasom pre spoločnosť a spoločenstvom, kde každý veriaci nájde lásku, podporu a zmysel života v Kristovi. Vzájomná jednota by dala cirkvi neobyčajnú silu, ktorá by premenila svet a priniesla Božie kráľovstvo na zem.
