Predstavme si alternatívnu realitu, kde sa cirkev vyvinula bez tradičných katolícko-pohanských nánosov, ktoré sa počas stáročí do nej vkrádali. Táto cirkev by sa riadila čisto písmom a mala by pevné základy v učení, ktoré nám zanechali proroci, apoštoli a samotný Ježiš Kristus.
V cirkvi, ktorá by sa riadila čisto Písmom, by bohoslužby vyzerali inak než v tradičných kresťanských cirkvách, ktoré sú ovplyvnené storočiami vývoja, tradíciami a pohanskými nánosmi. Bohoslužby by sa v takejto cirkvi sústredili na jednoduchosť, autentickosť a vernosť biblickým princípom.
Každú nedeľu by sa veriaci stretávali, aby uctievali Boha, študovali Písmo a povzbudzovali sa navzájom vo viere.
Centrum pozornosti: Na rozdiel od mnohých tradičných cirkví by v popredí nebolo kázanie jednej osoby alebo zložité liturgické rituály, ale spoločné čítanie a diskusia nad Božím slovom. Veriaci by sa spoločne zamýšľali nad textami z Biblie a hľadali spôsoby, ako ich aplikovať v každodennom živote.
Spev: Spev by bol jednoduchý a zameraný na žalmy, chvály a piesne, ktoré sú priamo inšpirované biblickými textami. Neboli by žiadne chóry ani veľkolepé hudobné vystúpenia, ale skôr spontánne a úprimné prejavy viery celej komunity.
Modlitba: Modlitby by boli neformálne, ale úprimné, vedené členmi komunity. Každý by mal možnosť zdieľať svoje modlitebné potreby a poďakovania. Modlitby by sa sústredili na vyjadrenie chvály Bohu, prosby za duchovný rast a starostlivosť o núdznych.
Pánova večera, známa tiež ako prijímanie alebo Eucharistia, by bola ústredným bodom bohoslužieb.
Frekvencia: Veriaci by si mohli pripomínať Pánovu večeru každý týždeň, ako to robili prví kresťania. Šlo by o skromný, ale významný obrad, pri ktorom by sa lámal chlieb a pilo víno ako pripomienka Kristovej obete.
Jednoduchosť: Ceremoniál by bol zbavený zložitých rituálov a obradov. Neexistovali by žiadne ozdobné kalichy, oltáre alebo liturgické rúcha. Tento akt by bol o vďačnosti, spomienke a duchovnom prežívaní Kristovho tela a krvi.
Krst by bol jedným z mála formálnych obradov, ktoré by cirkev zachovávala, keďže je priamo prikázaný v Písme.
Verejný akt: Krsty by sa konali verejne, pred celou komunitou, a boli by znakom viery a rozhodnutia nasledovať Krista. Krst by bol ponorom do vody, symbolizujúcim smrť starého života a vzkriesenie do nového života v Kristovi.
Bez komplikácií: Neexistovali by žiadne krstné sviečky, šaty ani krstné mená, len čistý a jednoduchý akt poslušnosti Bohu.
Bohoslužby by obsahovali intenzívne štúdium Písma, ktoré by bolo základom viery a života veriacich.
Interaktívne stretnutia: Veriaci by sa stretávali v malých skupinách, aby spoločne skúmali a diskutovali o biblických textoch. Dôraz by bol kladený na pochopenie kontextu a hľadanie praktických aplikácií pre dnešný život.
Učitelia a starší: Učenie by viedli skúsení a duchovne zrelí veriaci, ktorí by pomáhali vysvetľovať zložité pasáže a smerovali diskusie. Starší by neboli hierarchickými autoritami, ale služobníkmi, ktorí vedú komunitu k hlbšiemu pochopeniu Božieho slova.
Keďže cirkev by sa riadila čisto Písmom, slávenie sviatkov by bolo veľmi obmedzené.
Žiadne tradičné sviatky: Sviatky ako Vianoce, Veľká noc alebo iné kresťanské sviatky, ktoré majú korene v pohanských tradíciách alebo sú vytvorené cirkevnými tradíciami, by sa neslávili. Namiesto toho by sa veriaci sústredili na každodenné prežívanie viery a na pripomienky udalostí, ktoré sú v Písme jasne zaznamenané.
Pamätné dni: Ak by sa slávili nejaké zvláštne dni, mohli by to byť dni pripomínajúce kľúčové biblické udalosti, ako je Letnice (zoslanie Ducha Svätého), či dni pôstu a modlitby, ale tieto by boli oslobodené od akýchkoľvek tradičných alebo pohanských vplyvov.
Bohoslužby by neboli len o stretnutiach v budovách, ale aj o službe mimo nich.
Pomoc núdznym: Veriaci by sa pravidelne zapájali do praktickej pomoci chudobným, sirotám a vdovám, napĺňajúc tak biblické prikázanie o starostlivosti o tých najzraniteľnejších. Táto služba by bola integrálnou súčasťou ich bohoslužieb.
Evanjelizácia: Členovia cirkvi by boli povzbudzovaní k tomu, aby zdieľali svoju vieru so svojimi susedmi, kolegami a priateľmi. Misijná práca by nebola centralizovaná, ale bola by prirodzeným vyjadrením každodenného života veriacich.
Bohoslužby v tejto cirkvi by boli jednoduché, autentické a zamerané na praktickú vieru. Bez formálnych liturgických prvkov, ceremoniálnych rituálov alebo náboženských sviatkov by veriaci žili v hlbokej osobnej oddanosti Bohu, vyjadrujúcej sa cez čítanie Písma, modlitbu, spoločenstvo a službu druhým. Takáto cirkev by bola možno menej nápadná navonok, ale jej duchovný vplyv by bol nepopierateľný, keďže by sa zameriavala na podstatu toho, čo znamená nasledovať Krista v každodennom živote.
