Login
Ako verím

Ako verím

Martin Výboch

Séria o tom, čomu verím, a ako som k tomu dospel.

1. Úvod

2. Viera

3. Deti a slaboduchí

4. Apoštolský úrad

5. Biblia, resp. Božie Slovo

6. Naše snaženie a mŕtviť skutky tela

7. Duchovný domov

8. Večera Pánova

9. Krst

Ako verím - 9. Krst

Ako verím - 9. Krst

Rád by som v tomto príspevku napísal niečo o tom, ako verím, že mi Pán ukázal v tom, čo  znamená krst, resp. krst vodou SLOVOM. Aby ste mi rozumeli, nebudem tu nikoho presviedčať o tom, aká forma krstu je správna a prečo je dôležitá (to nech vám povie Pán), ale verím, že to čo mi Pán ukázal je niečo, o čom pojednávajú jednotlivé denominácie oveľa menej ako by sa malo, resp. i vôbec, alebo úplne nesprávne. Dokonca si dovolím tvrdiť, že z toho, ako som ja spoznal skutočne rôzne vysvetlenia krstu, zvyčajne sa zostalo len pri telesnom vysvetlení toho, prečo je „dobré“ krstiť aj bábätka, prečo stačí pokropenie - alebo naopak, prečo je biblicky správne ponorenie v dospelosti po uverení (ale často ide len o vysvetlenie samotného aktu ponorenia, opierajúc sa o Písmo). K tomuto telesnému pohľadu na vec poviem, že keď som začal čítať Novú zmluvu a začal ku mne Boh cez Písmo prehovárať, vedel som, že moje „pokrstenie“ bábätka bolo len namočenie hriešnika a že to nemôžem považovať za skutočný krst - v zmysle vyjadrenia svojej poslušnosti Pánovi. Začalo ma to v srdci lákať pokrstiť sa biblickým spôsobom, a tak ma Pán postupne cez rôzne udalosti, ktoré mu predchádzali, nakoniec doviedol ku krstu ponorením a ako dôkaz toho, že to bola Jeho vôľa mi to dal v ten istý deň najavo plnosťou Ducha Svätého, akú som dovtedy nikdy nezažil.

Na začiatok napíšem niekoľko skutočností o tom, ako je v niektorých denomináciách vnímaný „krst vodou“:

Napríklad dve najpočetnejšie denominácie, ktoré sú zhodou okolností zástancovia krstu bábätiek, dávajú tejto svojej forme „krstu“ moc na odpustenie hriechov (hovoria o odpustení dedičného hriechu) a zároveň v ňom vnímajú aj krst Duchom Svätým - teda dávajú mu moc aj bez viery krsteného. Takýto človek potom buď žije v oklamaní, že je znovuzrodený z „krstu svätého“, na ktorý si nepamätá alebo napriek tomu, že ho Pán dovedie a on sa skutočne znovu narodí, už sa pre učenie svojej denominácie pokrstiť ponorením nedá.

Iné denominácie, síce učia správne biblický krst po uverení a to ponorením a utopením starého človeka, ale majú tendenciu telesne nabádať a tlačiť na svojich súrodencov, ktorí v srdci nedokážu prekročiť prah svojho „krstu“ bábätka. Sú napísané mnohé články a letáky o tom, aby každý pochopil, prečo je biblicky správny jedine krst ponorením, ale vysvetlenie je často len v úrovni telesného chápania a argumentácie toho, prečo ponorením, prečo po uverení. Ono aby ste ma zle nechápali - toto by ani nevadilo, ale stáva sa to akousi hlavnou misiou niektorých kresťanov, napraviť svojich súrodencov a to je konkrétne v tejto záležitosti, už scestné - použijem slová jedného bračeka, ktoré použil pri jednom komentári, že je to akoby ich chceli trieskať bibliou po hlavách. 

Ešte než poviem, čo mi Pán v súvislosti s krstom Slovom Vodou ukázal, chcem povedať, že tu skutočne nebudem obhajovať „krst“ bábätiek. Skutočne je Biblicky správne pokrstiť sa ponorením a to potom, čo vyznáš, že Ježiš je Syn Boží a srdcom uveríš v SLOVO. Ako to vnímam ja, ide o vyjadrenie poslušnosti Pánovi a deklaráciu pred svetom, že ty už nežiješ, ale že tvojim Pánom sa stal Ježiš Kristus a zároveň sa oddeľuješ od sveta. Práve preto, že to má tak dôležitý rozmer, je „krst“ bábätka v tomto skrátka v nepravde, nepochopení a dokonca ani biblicky neobstojí. Ale samotnému aktu krstu ponorením musí predchádzať uverenie v SLOVO.

Nedávno som mal jednu debatu s istým evanjelickým farárom, ktorý samozrejme obhajoval krst bábätiek a pritom, keď som mu hovoril, že bez viery nieto spasenia a že aj lotor na kríži nebol fyzicky pokrstený vo vode, oponoval, že bol a to preto, že keď Ježiša prebodli kópiou, tiekla krv a voda. Už mi neodpovedal síce na otázku, či to myslel tak, že tá voda pokropila lotra - dokonca ako som potom čítal jednu jeho kázeň, on tvrdil, že aj Ježiš bol na tom kríži tou vodou pokrstený (tou, čo z Neho tiekla), teda moje zhodnotenie učenia farára je také, že chlap je riadne zblúdený, ale mne v tej chvíli a následne potom niečo Pán ukázal.

A to je to, s čím sa chcem s vami podeliť:

Ján 19:34 ale jeden z vojakov kopiou prebodnul jeho bok, a hneď vyšla krv a voda. 35A ten, ktorý to videl, vydal svedoctvo, a jeho svedoctvo je pravdivé, a on vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy verili. 36Lebo sa to stalo nato, aby sa naplnilo písmo: Jeho kosť nebude zlámaná. 37A zase iné písmo hovorí: Uvidia toho, ktorého prebodli!      

Pán mi v jednom momente spojil tieto slová s veršom: Ján 3:5 Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.

Mnoho, mnoho kresťanov ostalo len pri telesnom chápaní týchto slov, ale ako verím aj na tieto slová platí to, čo pre Večeru Pánovu: Ján 6:63Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.

To prečo takto verím, je z môjho pohľadu zrejmé aj v tom, čo hovoril Ján o svojom krste vodou a o tom, ako rozlíšil „svoj“ krst od krstu, ktorý mal nasledovať:

Mat 3:11 Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden - ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom,

Mar 1:8Ja som vás pokrstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom.

Luk 3:16 odpovedal Ján všetkým a riekol: Ja vás krstím vodou, ale ide mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden rozviazať remienok na jeho obuvi; ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom;

Úplne zrejmé je to z pohľadu v 1Ján v 5-tej kapitole, kde stojí:

1Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje toho, kto zrodil, miluje aj toho, ktorý sa z neho narodil 2Po tom známe, že milujeme deti Božie, keď milujeme Boha a zachovávame jeho prikázania. 3Lebo toto je tá láska Božia, aby sme zachovávali jeho prikázania, a jeho prikázania nie sú ťažké. 4Lebo všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom, a toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom - naša viera. 5Kto iný je tým, kto víťazí nad svetom ako ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží? 6Toto je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nie len so samou vodou, ale s vodou i krvou (Ján 19:34). A Duch je, ktorý svedčí, lebo Duch je pravda (Ján 6:63).

Tu to teraz trochu oddelím a zvýrazním:

7Pretože traja sú, ktorí svedčia na nebi: Otec, SLOVO a Svätý Duch. A tí traja sú jedno.

8A traja sú, ktorí svedčia na zemi: Duch, VODA a krv. A tí traja sú v jedno.

Verím, že ak ste doteraz nevideli, to čo ako verím vidím z milosti nášho Pána ja, tak to uvidíte teraz: Ne nebi svedčí Otec, Slovo a Svätý Duch a na zemi svedčí Duch, voda a krv a tí traja sú jedno. Ako teraz verím, krst Vodou mal skutočne aj ten lotor na kríži a to preto, že uveril v Ježiša, že je Syn Boží, lebo Slovo je Voda. Kto sa nenarodí z vody a z Ducha znamená, kto neuverí v Ježiša Krista (Slovo), ktorý zomrel pre moje/tvoje hriechy na kríži a ktorý tretieho dňa vstal z mŕtvych a tak porazil smrť, lebo: 

9Ak prijímame svedoctvo ľudí, svedoctvo Boha je väčšie. Lebo toto je to svedoctvo Božie, ktoré vysvedčil o svojom Synovi. 10Ten, kto verí v Syna Božieho, má svedoctvo sám v sebe. Kto neverí Bohu, ten ho urobil lhárom, pretože neuveril svedoctvu, ktoré vysvedčil Bôh o svojom Synovi. 11A toto je to svedoctvo, že nám Bôh dal večný život, a ten život je v jeho Synovi. 12Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života. 13To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho.

Akt krstu vodou teda sám o sebe neznamená nič a môžeš byť aj dospelý a môžeš aj povedať nahlas, že veríš, že Ježiš je Syn Boží, stále to bude len „krst“, ktorý sa podobá na ten „krst“ bábätka, pokiaľ srdcom neuveríš SLOVU - teda tomu, čo Ježiš pre teba urobil. Lebo jediný Boží skutok na spásu je viera (Ján 6:29) - nie ponorenie, či pokropenie vodou, nie to, či je to v takom, či onakom veku - skrátka NIE. Krst vodou a Duchom Svätým je totožný s tým, že si v srdci uveril v Ježiša Krista a prijal „SLOVO“ za svojho Spasiteľa. Samotný akt krstu vodou je teda dôležité vyjadrenie poslušnosti Pánovi a deklarácia pred svetom, že už nežiješ ty, ale Kristus. A to, že si často Boh používa ponorenie do vody, je už len Jeho zvrchované právo Boha, ale to neznamená, že ak sa niekto dal pokrstiť ako bábätko a následne uveril, no nechce poslúchnuť, že biblicky správne je pokrstiť sa potom, čo uveril, že by takýto brat nebol spasený a teda pokrstený Slovom Vodou. Teda, tým chcem povedať, že každý máme slobodu - po mne to Pán chcel a vložil mi to do srdca tak mocne, že ja som Ho túžil poslúchnuť. Je však časté, že súrodenci v Kristu sa obmedzia na to, čo ich naučila daná denominácia a tak nie sú ochotní počuť hlas Boha, ktorý ich nabáda k poslušnosti. Síce sa takýto súrodenec ochudobní, ale to neznamená, že prichádza o priazeň nášho Pána. Teda, ak viem a Duch svedčí, že niekto je mojim bratom/sestrou, hoci považuje svoj krst bábätka za dostatočný - áno, povedzme mu svedectvo, ukážme mu, kde si má prečítať v Písme a skúsme mu vysvetliť pravdu o tom, čo znamená krst Slovom Vodou, ale nemyslím si, že má zmysel ho "mlátiť" Bibliou po hlave. Predovšetkým si však sami hoci pokrstení biblickým spôsobom položme otázku, nakoľko skutočne chápeme, čo znamená narodiť sa z vody a z Ducha. Uvedomte si jednu vec: Ježiš neustanovil žiadne sviatosti (ani 2 a už vôbec nie 7). On povedal: je DOKONANÉ! A všetko, čo máme urobiť je uveriť (Ján 6:29,Mat 16:16 etc.).

Trochu odbočím a dodám ešte jednu vec: týka sa to tak trochu tej väčšej reformačnej denominácie, ktorá postavila svoju náuku na dvoch sviatostiach, a to krst a Večera Pánova a zároveň vôbec nemá problém sa ekumenizovať s ostatnými reformačnými (a žiaľ už nie len) denomináciami. Ak by platilo to, že ich krst vodou je na spasenie a ten kto nehodne je Večeru Pánovu, je si súd (teraz nehovorím o srdci, ale forme), znamenalo by to, že skutoční kresťania sú prítomní len v jednej z denominácii (resp. spektra), lebo práve na krste a Večery Pánovej sa jednotlivé denominácie niekedy až zásadne odlišujú. Ak chcú takto veriť, tak v tom prípade by mohli okamžite celú ekuménu šmariť do koša ako nezmysel (čo by mohli aj tak, ale pre iné veci).

V každej z denominácii sa nájdu naši súrodenci, a to jediné čo nás spája je, že 1Ján 5: 10Ten, kto verí v Syna Božieho, má svedoctvo sám v sebe.   

V závere chcem povedať, že biblicky správny je krst ponorením potom, čo sme uverili v SLOVO a Pán nám ho dal príkazom (Mat 28:19). Teda aj toho, kto uveril v SLOVO a má pocit, že jeho „krst“ bábätka stačí, povzbudzujem k tomu, aby sa modlil a pýtal Pána na Jeho vôľu, lebo sa môže zbytočne pripraviť o to, čo mu ešte chce Pán dať a ukázať. Treba poslúchnuť a uvedomiť si, že hoci možno budeš zatracovaný v svojej denominácii, polož si otázku: chceš sa páčiť ľuďom alebo poslúchať Boha. Je skutočne len jeden krst a ten aj stačí, ale to neznamená, že je to nutne ten krst, ktorý si už absolvoval.

Martin Výboch

Martin Výboch

pred 12 rokmi
|

Ďalšie články autora

|

Všetky články

Zaujal ťa tento článok? Chceš sa niečo opýtať? Napíš nám!

Tvoj email bude viditeľný len pre administrátorov. Odoslaním súhlasíš s podmienkami ochrany osobných údajov.
Ak už máš konto, pred odoslaním príspevku sa musíš prihlásiť.
Ak konto nemáš, ale už si nám niečo písal/a, prihlás sa tým istým emailom cez prihlasovaciu stránku a príspevok sa ti automaticky priradí.
    Články
    Duchovné dary
    Traktáty

© 1999-2024 krestan.sk