Hneď na úsvite sa zišli veľkňazi so zákonníkmi a staršími i celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi.
Pilát sa ho spýtal: Si ty kráľ Židov? On mu odpovedal: Sám to hovoríš.
Veľkňazi ho obviňovali z mnohých vecí.
Pilát mu znova položil otázku: Nič neodpovedáš? Pozri, čo všetko na teba žalujú.
Ježiš však nič neodpovedal, takže sa Pilát čudoval.
Na sviatky im prepúšťal na slobodu jedného z väzňov, o ktorého žiadali.
S povstalcami, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy, bol vo väzení muž menom Barabbáš.
Zástup vystúpil hore, žiadal si to, čo im Pilát vždy robieval.
Pilát im povedal: Chcete, aby som vám prepustil toho kráľa Židov?
Lebo vedel, že veľkňazi ho vydali len zo závisti.
Veľkňazi však poštvali zástup, aby si žiadal prepustiť radšej Barabbáša.
Ale Pilát sa znova obrátil na nich a spýtal sa: A čo mám teda urobiť s tým, ktorého nazývate kráľom Židov?
Vtedy znovu zvolali: Ukrižuj ho!
Pilát im povedal: Čo zlého urobil? Oni však ešte hlasnejšie kričali: Ukrižuj ho!
Vtedy Pilát, aby vyhovel ľudu, prepustil Barabbáša, no Ježiša dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Vojaci ho vyviedli do nádvoria vládnej budovy a zvolali celú kohortu.
Obliekli ho do purpurového plášťa, na hlavu mu nasadili korunu upletenú z tŕnia,
a začali ho pozdravovať: Nech žije židovský kráľ!
Trstinou ho bili po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a vzávali mu úctu.
Keď sa mu dosť naposmievali, vyzliekli mu purpurový plášť a znova mu obliekli jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.
Istého Šimona z Cyrény, otca Alexandra a Rúfa, ktorý práve prichádzal z poľa, prinútili, aby mu niesol kríž.
Viedli ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Miesto lebky.
Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale Ježiš to neprijal.
Pribili ho na kríž a jeho šaty si rozdelili; lósom určili, kto čo dostane.
Boli tri hodiny, keď ho ukrižovali.
Jeho vinu označili nápisom: Kráľ Židov.
Spolu s ním ukrižovali aj dvoch lotrov: jedného sprava a druhého zľava.
Okoloidúci sa mu rúhali, potriasali hlavami a hovorili: Hej ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš!
Zachráň seba samého a zostúp z kríža!
Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: Iných zachraňoval a sám sebe nemôže pomôcť.
Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili! Potupovali ho aj tí, čo boli ukrižovaní spolu s ním.
O šiestej hodine nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny.
O deviatej Ježiš zvolal mocným hlasom: Eloi, Eloi — lema sabachthani? Čo v preklade znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Keď to niektorí z okolostojacich počuli, povedali: Pozrite, volá Eliáša.
Ktosi odbehol, namočil špongiu do octu, nastokol ju na trstinovú tyč, dával mu piť a hovoril: Nechajte ho, uvidíme, či ho príde Eliáš sňať.
No Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.
Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol.
A keď stotník, ktorý stál neďaleko, videl, ako dodýchal, vyhlásil: Tento človek bol určite Boží Syn!
Zobďaleč sa dívali ženy, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozesa, ako aj Salomé.
Všetky ho sprevádzali a posluhovali mu, ešte keď bol v Galilei. Boli tam aj mnohé iné, ktoré sa spolu s ním vydali na cestu do Jeruzalema.
Keď sa zvečerilo a bol prípravný deň pred sobotou,
prišiel Jozef z Arimatie, vážený člen veľrady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo. S odvahou predstúpil pred Piláta a vyžiadal si Ježišovo telo.
Pilát sa však zadivil, že Ježiš už zomrel. Predvolal si stotníka a spýtal sa, či už dávno zomrel.
Keď mu to stotník potvrdil, daroval Jozefovi mŕtve telo.
Jozef kúpil jemné plátno, sňal ho z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu, vytesaného v skale. K otvoru hrobu privalil kameň.
Mária Magdaléna a Jozesova matka Mária sa dívali, kde ho položili.