Keď sme sa s nimi rozlúčili, vyplávali sme na more. Priamou cestou sme prišli na Kós, nasledujúci deň na Rodos a odtiaľ do Patary.
Keď sme sa na dohľad priblížili k Cypru, minuli sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali z lode vyložiť náklad.
Vyhľadali sme teda učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Učeníci z vnuknutia Ducha varovali Pavla, aby nechodil do Jeruzalema.
Po uplynutí tých dní sme pokračovali v ceste. Všetci, aj s manželkami a deťmi, nás vyprevadili až za mesto. Tam sme na brehu pokľakli a pomodlili sme sa.
Plavbu z Týru sme skončili príchodom do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme u nich jeden deň.
Na druhý deň sme odcestovali a prišli do Cézarey. Tam sme vošli do domu kazateľa evanjelia Filipa — jedného zo siedmich diakonov — a ostali sme uňho.
Prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy aj ruky a povedal: Duch Svätý hovorí toto: Muža, ktorému patrí tento opasok, takto zviažu Židia v Jeruzaleme a vydajú ho do rúk pohanov.
Ale on odpovedal: Čo to robíte, prečo plačete a trháte mi srdce? Veď ja som pripravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zomrieť.
Spolu s nami išli aj niektorí učeníci z Cézarey a tí nás viedli k istému Cyperčanovi Mnásonovi, dávnemu učeníkovi, u ktorého sme mali bývať.
Keď to počuli, oslavovali Boha a hovorili Pavlovi: Vidíš, brat, koľké tisíce Židov uverili. Všetci horlia za zákon.
O tebe sa však dopočuli, že vraj učíš Židov, ktorí žijú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, keďže hlásaš, že nemajú obrezávať deti ani zachovávať obyčaje.
Týchto vezmi so sebou, spolu s nimi sa očisti a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak všetci poznajú, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám dôsledne zachovávaš zákon.
Pokiaľ ide o pohanov, ktorí uverili, napísali sme im list s rozhodnutím, že sa majú chrániť mäsa obetovaného modlám, krvi, mäsa zo zaduseného zvieraťa a smilstva.
Vtedy vzal Pavol so sebou tých mužov, nasledujúci deň sa s nimi dal očistiť, vošiel do chrámu a oznámil, kedy sa ukončia dni očisťovania, počas ktorých bude prinesená obeta za každého z nich.
Keď sa už tých sedem dní chýlilo ku koncu, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Uviedli do zmätku celý dav, položili naňho ruky
a kričali: Muži, Izraeliti! Pomáhajte! To je ten, ktorý všade učí proti národu, proti zákonu a proti tomuto miestu; ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu, čím toto sväté miesto znesvätil.
V meste s ním totiž predtým videli Efezana Trofima, a tak sa domnievali, že Pavol ho voviedol do chrámu.
Celé mesto sa dalo do pohybu a ľud sa začal zbiehať. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a ihneď zavreli brány.
Už-už ho chceli zabiť, keď k veliteľovi kohorty prišlo hlásenie, že v celom Jeruzaleme nastal zmätok.
Veliteľ si okamžite vzal svojich vojakov a stotníkov a zbehol medzi nich. Keď ľudia zazreli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť.
Veliteľ k nemu pristúpil, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Vypytoval sa naňho, kto je a čo vykonal.
Ale každý z davu vykrikoval niečo iné. Keď sa veliteľ v tom zmätku nemohol dozvedieť nič spoľahlivé, rozkázal, aby ho odviedli do pevnosti.
Vo chvíli, keď ho vovádzali do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: Môžem ti niečo povedať? Veliteľ sa spýtal: Vieš po grécky?
Nie si ty ten Egypťan, ktorý pred niekoľkými dňami vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc ozbrojených vzbúrencov?
Je vždy dobré sa podeliť o to, čo ťa oslovilo, alebo čo si sa naučil/a. Ak máš nejakú otázku, neváhaj sa nás opýtať. Radi ti pomôžeme.
